Ako smartfóny zmenili svet?

Mobilný marketing vyzeral úplne inak keď neexistovali smartfóny. Martina si myslela, že vie o ňom všetko. A potom prišla do Sygic, firmy v tej dobe takmer neznámej, ktorá sa ako jedna z prvých presadzovala v App Store a Google Play.

Apple priniesol na trh iPhone a s ním aj úplne nový ekosystém. Práve ten predstavuje príležitosť pre menšie firmy ponúknuť svoje produkty miliónom zákazníkov. Z Apple, Facebooku a Googlu sa stali globálni hráči, ktorí tvoria HDP väčšie ako celá naša krajina.

Veľa o týchto témach vie Martina Králová, skúsená profesionálka z IT oblasti a telekomunikačného sektora, ktorá v rozhovore zazdieľa svoje pracovné skúsenosti z firiem ako Orange, Sygic, Deutsche Telekom či KPMG.

V blogu sa dozviete:

• Aké je to pracovať pre giganty v telekomunikáciách

• Aké to bolo, keď neboli smartfóny a mobilné dáta

• Aké je to pracovať medzi samými mužmi

Vypočujte si celý podcast

Stretávaš sa aj ty s výrokom “nie som technický typ” ? 

Ja osobne seba nepokladám za výrazne technický typ. Skôr sa charakterizujem ako užívateľa technológií od smartfónov, tabletov a iných inovácií. Myslím si, že v súčasnosti tento stereotyp nie je až tak viditeľný, pretože máme nespočetne veľa možností a s technológiou žijeme denno-denne. Takou výzvou sú rozhodne moje deti, ktoré sú omnoho pokrokovejšie v technológiách ako ja a častokrát ma oni sami učia novinkám.

Čo si ty študovala a čo ťa tiahlo v technológiám ? 

Ja som končila strednú školu koncom 90tich rokov, kedy vládol mečiarizmus. Študovala som na gymnáziu v programovacej triede, takýto odbor už na gymnáziu neexistuje. Vyštudovala som Ekonomickú univerzitu. Moja prvá práca počas školy bola v Holandskej Obchodnej Komore, kde som prepájala slovenské a holandské firmy. Po vysokej škole som tam ešte chvíľu zostala, avšak som sa chcela posunúť vpred. Prihlásila som sa preto na pracovnú pozíciu produktového manažéra v Globtel a.s.. Nemala som však žiadnu predstavu o tom, čo táto pracovná pozícia obsahuje. Až na pohovore som sa dozvedela, že sa budem starať o predplatenú kartu Prima, ktorú predomnou viedol francúzsky kolega, ktorý o týždeň odcházal z firmy. Za tento čas ma musel všetko naučiť. Zvládli sme to a vydržala som tu 13 rokov.

Ako sama hovoríš, pôsobila si 13 rokov v Globteli, súčasnosnom Orange. Povedz nám s akými problémami ste sa stretávali a kedy ste pomaly začali zavádzať inovácie do firmy ?

Rok 2000 bol rok, kedy penetrácia mobilných telefónov bola 40%. Zhruba každý tretí človek vlastnil na Slovensku mobilný telefón. Najväčší “frajeri” boli samozrejme tí, ktorí vlastnili NOKIU, ktorá mala bola celosvetovo číslo 1. Technológie ako také boli v tej dobe doslova v pozadí. Dostali ste telefón, cez ktorý ste volali a posielali pomerne drahé SMS, pretože ste platili za každú správu. Výzva operátorov bola, aby viac ľudí používalo mobilné telefóny a súčasne sprístupnili mobily širokému počtu užívateľov. Operátori zaviedli spôsob viazanosti, vytvorili paušály, vďaka ktorým ste získali každé dva roky nový telefón. Súčasne pre tých, ktorí nechceli byť viazaní a používali staršie telefóny, si mohli kúpiť predplatené karty. Začínala som ako marketingový junior, počas 7. rokov som prešla produktovým manažmentom, segmentovým marketingom, službami pre B2B zákazníkov a nakoniec som mala celý produktový a segmentový marketing na starosti.

Často vidíme boj medzi operátormi. Spomenieš si, kedy ste prišli s niečím, čím ste boli pred ostatnými ?

Ako produktový manžér pre kartu Prima sme zaviedli dobíjanie cez bankomaty Slovenskej Sporiteľne, čo bola na Slovensku úplne nová služba a naozaj vytvorená na základe vývoja a spolupráce Globtelu a Slovenskej Sporitelne nie kúpeného produktu, ktorý by sme len implementovali. Mala som 25 rokov a na stretnutiach oproti mne sedávalo 10 ľudí z banky, ktorí boli väčšinou muži, s omnoho viac skúsenosťami. Snažila som sa však pri nastavovaní IT výmeny dát s bankou a služby ako takej sa na to vždy pozerať z pohľadu zákazníka. Aj keď som často technickým otázkam úplne nerozumela, pýtala som sa: Ak by to takto mal používať zákazník týmto spôsobom, ako by sa museli zmeniť, nastaviť technológie v pozadí?

Ďalšou službou bol napríklad prenos neprevolaných minút do ďalšieho mesiaca, pre tých čo neprevolali svoj paušál, čo nám dnes keď vačšina užívateľov volá neobmedzene, už príde naozaj nepredstaviteľné. Vianoce bývali najsilnejšie predajné obdobie a neobmedzené hovory po prevolaní paušálu dokázali v roku 2005 vyvolať u ľudí naozaj veľmi pozitívne ohlasy a vysoké predaje.

Po 13tich rokoch si si povedala, že si dosiahla svoj cieľ v telekomunikačnom priemysle. Následne si prešla do spoločnosti Sygic, ktorý bol vtedy ešte veľmi malou firmou. Prečo si sa rozhodla odísť ? 

V roku 2008 Apple uviedol na svet ich prvý dotykový telefón na svete iPhone, ktorý bol prvý komerčne naozaj úspešný. Iná bola oproti konkurentom, ktorý sa snažili predať čo najviac aj jeho obchodná politika. Apple to však urobil inak a v prvých mesiacoch limitoval objednávané množstvá podľa sily jednotlivých trhov a ich atraktivity. Ďalšou raritou bolo, že Apple od nás ako operátora žiadal, aby paušály predávané s ich telefónom už boli zahrnuté data. Začali tak vytvárať revolúciu, ktorá nám dnes príde úplnou samozrejmosťou. Príležitosť dostali aj developerské firmy, ktoré vytvárali softvér a aplikácie, pretože Apple priniesol aj App Store a neskôr sa pridal Google s Google Play. Tieto mohli pridať svoju aplikáciu na App Store, a tak zacieliť na užívateľa z akejkoľvek inej krajiny. Postupne začal úpadok NOKIE, ktorá to považovala za výstrelok a pokračovala v svojej stratégii bez dotykových displejov s vlastným operačným systémom. Ešte v roku 2008 bola NOKIA medzi tromi najhodnotnejšímo značkami sveta. V roku 2014 sa však už nevyrobil ani jeden telefón tejto značky. 

V roku 2012, 4 roky po uvedení iPhonu, som chcela zmenu. Študovať dlhodobo do zahraničia bolo nereálne, keďže som mala deti a v tej dobe programy, ako je napríklad Mini Tech MBA ešte neexistovali. Práve v Sygicu v tom čase hľadali človeka na pozíciu Marketing Directora. Sygic behom jedného roku narástol z 25 na 120 zamestnancov. Potrebovali človeka so skúsenosťami riadenia tímu a biznisu a otvoreného plávať v neznámych vodách malej ale už vtedy globálnej firmy. Prišla som preto do priestora, ktorý sa hýbal a posúval vpred. 

Ako si sa cítila v IT prostredí bez vyštudovanej technickej školy ? 

Učila som sa od začiatku naozaj za pochodu. Moji IT kolegovia rozprávali často pre mňa cudzím jazykom. Snažila som sa študovať a pýtať sa, aby som im rozumela. Pomohol mi aj kurz na Stanforde pre senior manažérov ešte keď som bola v Globteli. Drvivá väčšina mojich poznatkov bola však o samoštúdiu. Na druhú stranu som sa ja snažila vysvetliť ITčkárom, aby sa pozerali na produkt očami koncového užívateľa a nevnímali produkt cez algoritmy a dáta.

Spomínala si agile, ktorý ste zavádzali v Sygicu. Akú ste mali skúsenosťou s jeho zavádzaním ? 

Agilný tím na jeden produkt v Sygicu sa skladal z developerov a marketérov. Dôležité bolo posadiť členov tímu, ktorí dovtedy sedeli na rôznych poschodiach na jedno miesto. Samozrejme celý proces nefungoval okamžite, avšak po pol roku si nové, premiešané tímy veľmi rozumeli a výsledok práce sa zlepšoval. 

V Sygicu si strávila 3 roky. Následne si prešla do Telekomu na pozíciu Business Developera. V čom bola pre teba obohacujúca táto skúsenosť ? 

Po prvom zamestnaní, kde som bola 13 rokov, si myslím, že už nikdy nevydržím na jednom pracovnom mieste viac ako pár rokov. Po nástupe smartfónov a zrýchlení nástupu nových služieb spojenými s digitálnym prostredím si aj veľké firmy uvedomovali, že musia udržiavať vzťah so zákazníkom a zaujímať sa o ich feedback na ponúkané služby intenzívnejšie ako predtým. Zákazníci si často porovnávajú ceny produktov a ich vlastnosti na webe. Súčasne na webe alebo na sociálnych sieťach produkty a služby hodnotia, a preto si nemôžete dovoliť ako kedysi nechať čakať zákazníka niekoľko dní napríklad na vybavenie reklamácie.

Telekom bol jednou z nich. Poznala som telekomunikačné prostredie, ale súčasné aj ako funguje digitál. Moja pracovná pozícia bola bližšie k predaju a riadeniu predajných kanálov. Neskôr sa Telekom a český T-Mobile zlúčili a ja som prešla do federálneho tímu, kde som mala na starosti Business development.

Operátori na museli začať rýchlejšie prispôsobovať požiadavkam zákazníkom. Spomenieš si na konkrétne služby a témy, ktoré ste predtým robili ? 

Jednou z vecí bolo, že keď si ľudia objednali do svojich domovov internet, zriadenie nebolo okamžité a zákazníci museli čakať.  Rozhodli sme sa preto dávať týmto zákazníkom tzv. internet na kľúči. Taktiež sme vytvorili online zákaznícku službu a chat, kedy naši zákazníci nemuseli ísť fyzicky na predajňu, ale vybavili svoje ťažkosti aj z pohodlia domova. Ľudia čoraz viac využívajú dátové služby, preto sa investuje do digitálnych interakčných bodov web, aplikácií a dát všeobecne.

Prečo si veľké firmy organizujú hackcatony a spolupracujú so startupmi ? 

Veľké firmy majú často zaužívané procesy a chcú priniesť do tohto prostredia inovácie. Keď som bola v Prahe vytvorili sme s mestom podporu pre Pražské start-up centrum, ktoré vytvorilo mesto Praha a robili sme viac pilotov s malými firmami na tému smart city. Neskôr v roku 2017 bol aj v Bratislave prvý hackathon, kde Telekom poskytol anonymizované dáta a pohybe užívateľov. Na hackathone partia študentov napríklad zistila, že medzi Hlavnou stanicou a Nivami nie sú žiadne rozumné spoje. Často ľudia v korporátoch nemajú čas ani priestor prichádzať s inovatívnymi riešenia a práve počas hackathonu môžu študenti prinesť drive a nápad, ktoré vedú k inovatívnemu riešeniu.

Teba startupový svet neláka ? 

Lákal. Ja som však vždy túžila mať kaviareň, ktorá je takým mojím splneným startupom. Keďže ja som pri technológiách na strane skôr užívateľa, ako tvorcu, nie je pre mňa jednoduché si vytvoriť inovatívny startup. Súčasne, ak by sme zobrali všetky inovácie do startupov za posledné roky, tak ich návratnosť je len 4% a veľa skvelých nápadov skrachuje veľmi skoro. V tomto svete však rada pôsobím ako konzultant a radím ľuďom.

Momentálne pôsobíš ako konzultantka v KPMG. Taktiež sa venuješ nadácii Pontis na Slovensku. Čo ti to dáva ? 

Pred dvomi rokmi som sa často cestovala do Prahy, čo nebolo jednoduché popri rodine. Bolo toho veľa. Rozhodla som si dať sabbatical-pauzu a robiť iné veci. Prešla som tak v práci na polovičný úväzok a začala som dobrovoľnícky pomáhať ako konzultant pre Pontis, kde sa dnes venujem aj jednému z ich projektov s názvom Generácia 3.0.

Spomínala si, že v začiatkoch kariéry bolo ťažké byť medzi samými mužmi. Aké to bolo ? Ako vnímaš teraz svoje postavenie ? 

Myslím si, že veľa sa zmenilo, pretože téma diversity nie je nová a veľa ľudí sa v tejto téme diverzity vzdeláva. Prispeli k tomu najmä zahraničné firmy, ktoré tento iný pohľad priniesli. Dnes je omnoho viac žien na významných firemných pozíciách oproti minulosti a to taktiež v IT, z čoho sa nesmierne teším. 

Snažíš sa pomáhať ženám, ktoré nevyštudovali IT, ako sa práve do tejto oblasti dostať ? 

Samozrejme a veľmi rada pomáham ženám coachingovou metódou nájsť to, čo chcú v živote robiť. Málo ľudí si uvedomuje, že IT nie je len o programovaní, ale je tam široká škála možností od Business Analytika, testera až po Scrum Mastra, ktorý neprogramujú, ale musia tech práci do určitej miery rozumieť. 

Čo je takou tvojou pracovnou srdcovkou vo svete IT ? 

Rozhodne transformácia a digitálna transformácia malých a veľkých firiem, aby boli efektívnejšie. 

Čo je podľa teba ďalšou príležitosťou pre mladých podnikavcov, ktorú by mohli využiť ? 

Myslím si, že potrebnými firmami a startupmi budú spoločnosti, ktoré sa zaoberajú ekológiou, udržateľnosťou našej planéty, recykláciou či vzdelávaním. 

Sú firmy, ktoré ty obdivuješ ? 

Veľmi sa mi páčia firmy, ktoré prispievajú k lepšimu životu a nielen predávajú produkty alebo služby. Napríklad na východe Slovenska je recyklačná firma, ktorá zamestnáva rómov, a tak sa snaží zbúrať u ľudí predsudky. Taktiež firma Nosene prešíva staré oblečenie na nové a časť svojich tržieb venuje na podporu týraných žien. 

Ďakujeme Maťka za veľmi inšpiratívny rozhovor.